Sýkorka veľká alebo sýkorka bielolíca je najväčšia a najrozšírenejšia sýkorka z čeľade sýkorkovitých (Paridae). Má palearktické rozšírenie (Európa, Ázia a sever Afriky) a delí sa na tri skupiny poddruhov (celkovo asi 20 poddruhov). Sýkorka veľká európska (P. major major) obýva väčšinu Európy a západnú západnú Sibír. Na Slovenskuhniezdi v podstate na celom území, ale so stúpajúcou nadmorskou výškou sa početnosť znižuje.Sýkorka veľká je veľká asi ako vrabec, ale štíhlejšia. Je to naša najväčšia sýkorka, je 14 cm dlhá a 14 – 19 g ťažká. Sýkorka veľká je pomerne výrazne sfarbená. Má žlté bruško s pozdĺžnym čiernym pruhom, čiernu čiapočku a čierne lemované biele líca (v niektorých publikáciách sa označuje ako sýkorka bielolíca). Hlavu má čiernu iba na lícach a pri ušiach je biela. Čierna farba pokračuje aj na prsiach a zužuje sa do čierneho pruhu, ktorý sa tiahne cez brucho (u samíc je tento pruh tenší a menej výrazný). Chrbát je žltkavý až zelený, brucho žlté, vrchné krovky chvosta sú modrosivé, krídla sú tmavomodrosivé s nevýrazným bielym pruhom. Zobák je silný, kužeľovitý a čierny. Mladé vtáky sú bledšie a líca majú žltkavé, zobák je hnedosivý.
Lieta vlnkovito a pomerne rýchlo.
Sýkorka veľká bola zistená vo všetkých mapovacích kvadrátoch. Je to prevažne stály druh, ale časť populácie vykonáva krátke ťahy. Z Poľska, Ukrajiny a Nemecka prilietajú na zimu na Slovensko, niektoré zo Slovenska odlietajú ďalej na juh. Vyhľadáva najmä listnaté lesy, ale objavuje sa aj v ihličnatých. Bežne sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídlisk, v záhradách, parkoch, sadoch a pod. Pôvodne dávala prednosť listnatým lesom, ale dnes sa naučila využívať vo svoj prospech blízkosť ľudí. Počas leta sa živí prevažne živočíšnou potravou. Hlavnú zložku tvorí hmyz v rôznych vývojových štádiách (vajíčka, larvy a u menších druhov aj dospelé jedince). Zaznamenané však boli aj útoky sýkoriek na hibernujúce netopiere či menšie druhy spevavcov. Na jeseň a v zime vyhľadávajú olejnaté semená slnečnice a buku, orechy a niekedy aj semená hrabu. Môže aj objedať dužinaté plody drevín, púčiky a listy. Mláďatá sú kŕmené najmä húsenicami (viac ako 80 %), pavúkovcami a rôznymi larvami hmyzu. Pre svoje mláďatá bežne zoženú 500 ks húseníc denne, čím veľmi úspešne regulujú výskyt škodcov. Potravu zbierajú na vetvách stromov a krov, na zemi a výnimočne ju chytajú aj pri lete.
V lete sa živí hmyzom, ale v zime musí prejsť na semená s vysokým obsahom tuku, ktoré často nachádza v kŕmidlách (najlepšie slnečnice) a sú ochotné si po ne priletieť až na ľudskú ruku. Ďalej konzumujú rôzne živočíšne tuky (napr. hovädzí loj) a v Anglicku sú známe tým, že sa naučili preďobať hliníkové uzávery fliaš s mliekom a vyzobať smotanu pod ním.
(latin: Parus major)
