Straka obyčajná alebo straka čiernozobá je spevavec z čeľade krkavcovitých. Žije v Palearktíde a rozšíril sa aj do severnej Ameriky. Je to inteligentný vták. Meria skoro toľko ako vrana túlavá (46 cm). Má dlhý stupňovitý chvost. Sfarbenú má hlavu, hruď a chrbát dočierna, brucho a ramená sú biele, krídla sú kovovo lesklé. Pri lete je na krídlach vidno čierne orámovanie bielych ručných letiek. Pri lete má nápadne dlhý chvost a typickú kontrastnú kresbu. Lieta s charakteristickými veslovitými údermi krídiel. Samec a samica sa navzájom neodlišujú, mladé jedince majú kratší chvost a operenie bez lesku. Na území Slovenska sú straky rozšírené po celom území. Najradšej obývajú otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami, alejami, stromoradiami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom. Denná aktivita straky začína približne 30 minút pred východom slnka, v čase keď končí nautický úsvit a začína občiansky úsvit. Hodinu pred západom slnkaukončujú svoju dennú aktivitu a približujú sa na miesto nocovania, na ktorom sa nachádzajú tesne po západe slnka. Straky vytvárajú dve hlavné sociálne formy, v hniezdnej dobe straky ktoré hniezdia žijú v pároch vo svojich teritóriách a tie čo nehniezdia žijú v skupinách. V zime vytvárajú veľké kŕdle, často mnoho sto jedincov. Patrí medzi veľmi inteligentné vtáky. Straka dokáže spoznať v zrkadle svoj vlastný odraz (mimo cicavcov tak ide o jediný druh, ktorý to dokáže). Oblasť mozgu s názvom nidopallium je vo svojej relatívnej veľkosti porovnateľná so šimpanzmi, orangutanmi a ľuďmi. Boli u nich pozorované viaceré sociálne rituály, pravdepodobne aj vyjadrenie smútku. Vo voľnej prírode sa dokážu spoločne organizovať pri love iných vtákov alebo pri ohrození predátormi.
V zimných mesiacoch v nej prevažuje zložka rastlinná, v letných naopak živočíšna. V čase kŕmenia mláďat straky najprv zbierajú malé bezstavovce (pavúky, húsenice, larvy), neskôr chrobáky, červy, blanokrídlovce a drobné stavovce (hlavne hraboše a zdochliny). Podiel vajec a mláďat drobných spevavcov je veľmi nízky a samozrejme je časovo obmedzený práve len na obdobie hniezdenia. V lete a na jeseň v potrave prevažujú rôzne plody (bobule, čerešne, hrušky) a semená, ktoré sú významné najmä v zime. V mestách do svojho jedálneho lístka pridávajú odpadky a živočíchy uhynuté pod kolesami áut.
Výsledky spracovania potravy 239 dospelých strák zo západného a stredného Slovenska ulovených z každého mesiaca roka spracované pánom Sovišom (1968, 1970) ukazujú, že rastlinná potrava tvorila 57,72 % a živočíšna 33,34 % (zvyšok tvorili gastrolity). Na rastlinnej zložke sa podielali obilniny a iné kultúrne rastliny 39,79 % (z toho jačmeň 9,4 % a pšenica 8,9 %) a ovocie tvorilo 2,03 % (čerešňe a hrozno). V živočíšnej časti potravy prevládal hmyz 27,82 % a na ostatné ostávalo 5,52 % (z tých 33,34 %). Vyhodnotenie 116-tich mláďat na hniezdach ukázalo, že živočíchy mali u nich v potrave podiel až 90,39 %, rastliny 5,48 % a zvyšok boli gastrolity. Živočíšna potrava sa skladala najmä z hmyzu a povúkov 51,89 %, veľký podiel 36,12 % pripadal na drobné hlodavce a ostatok vtáky. Z rastlín to bolo prevažne ovocie. Po vylietaní z hniezda sa im strava postupne menila na pomery ako u dospelých.
(latin: Pica pica)
