Králik domáci je domestikovaná forma európskeho králika divého (Oryctolagus cuniculus). Chová sa ako úžitkové zviera na mäso a kožušinu alebo ako domáci spoločník.
Králiky sa na rozdiel od zajacov rodia bez kožušiny a so zlepenými očkami. Zatiaľ čo malé zajace vychádzajú z brlohu už ako 2 až 3 dňové, králiky ostávajú až 2 týždne v nore.
Sfarbenie králika je veľmi rozmanité. Môžu byť biele, hnedé, čierne, sivé, ryšavé, pieskové alebo strakaté.
Niektoré plemená králikov, najmä tých výstavných, sú veľmi cenné. Čistokrvné plemená majú hodnotu až 300 eur. Známym druhom je veľký anglický strakáč. Na chrbte má charakteristickú čiernobielu kresbu a na ľavom líci má okrúhlu čiernu škvrnku.
Králiky sa podľa veľkosti rozdeľujú na minikráliky, malé plemená, stredné plemená a veľké alebo obrie plemená. Minikráliky sú vhodné aj na bytový chov, kde sú obľúbeným spoločníkom najmä u malých detí, zatiaľ čo obrie plemená sa chovajú výlučne pre mäso a kožušinu, možno ich pomerne ľahko chovať v domácich chovoch. Biele králičie mäso obsahuje v porovnaní s ostatnými domácimi zvieratami najmenej cholesterolu.
Králiky sa dožívajú 5 až 10 rokov. Ale mnohé zomierajú omnoho mladšie na mor – prenosnú infekčnú chorobu šíriacu sa povetrím, schopnú rýchlo usmrtiť veľké populácie králikov naraz. Proti moru sa dá očkovať, no očkovanie nie je veľmi spoľahlivé, lebo každý rok vznikajú nové typy morov, na ktoré už staré očkovacie protilátky nestačia.
(latin: Oryctolagus cuniculus)
