Holub plúžik (iné, staršie názvy: plúžik, holub divý) je druh z čeľade holubovité. Hniezdi na väčšine územia Európy, na Slovensku v starých listnatých a zmiešaných lesoch v bútľavých stromoch. Holub plúžik meria 32 – 34 cm, rozpätie krídel 63-69 cm a dosahuje maximálnu hmotnosť 250 – 300 g. Hlavu a temeno má modrastosivé, chrbát hnedosivý, krídla na lopatkách modrastosivé, na krídlach len náznak tmavých pásov, ručné letky čiernohnedé, od šiestej má časť letky sivú. Boky krku sú lesklé zelené, hrvoľ ma vínovočervený nádych. Obe pohlavia majú rovnaké zafarbenie. Mláďatám chýbajú zelené lesklé škvrny na boku krku. Dospelé vtáky majú veľké a stredné krovky na krídlach so striebristým nádychom, mláďatá majú krídla sivé. Holub plúžik hniezdi rovnomerne po celom strednom a východnom Slovensku. Najvyššie položené hniezdiská boli zistené v 1 200 m n. m. Vzácne hniezdi aj na nížinách. Je sťahovavý, zo zimovísk sa vracia skoro, už v druhej polovici februára. Na nížinách nepravidelne prezimuje. Holub plúžik hniezdi v bútľavých stromoch v starých listnatých a zmiešaných lesoch. Za potravou vylieta z lesov na polia.
Na hniezdenie potrebuje bútľavý strom, veľmi často hniezdi v dutinách po tesárovi čiernom. Dokáže prijať aj búdku. Obaja rodičia prinesú do dutiny suché steblá tráv, listy a slamky. Páreniu predchádza zobáčikovanie, hrkútanie, kŕmenie a preberanie si pierok na hlave. Po párení samec za pleskotu krídel vzlietne, urobí polkruh s nadvihnutými krídlami a vracia sa nazad. Na dvoch bielych vajciach sedáva hlavne samica a okolo obeda ju samec vystrieda. Mláďatá sa vyliahnu po 17tich dňoch. Výchova mláďat na hniezde trvá mesiac a kŕmia obaja rodičia.
Holub plúžik sa živí semenami rastlín a burín. Zbiera si aj obilie, hrach, šošovicu, semená konope, slnečnicové semienka. Konzumuje aj zelené časti alebo púčiky.
(latin: Columba oenas)
