Sýkorka belasá patrí do čeľade sýkorkovitých (Paridae). Hniezdi v západnej palearktíde. Spolu so sýkorkou veľkou patrí medzi najrozšírenejšie sýkorky na Slovensku. Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné v 96,70 % mapovacích kvadrátov. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka belasá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia stúpa následkom zväčšovania areálu rozšírenia. Populácia v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpla.Sýkorka belasá meria 11 – 11,5 cm a váži 10 – 12 g. Samec má belasý vrch hlavy, modrý pásik cez oko a okolo hrdla. Medzi belasým vrchom hlavy a modrým pásikom cez oko je biely pás, líca sú tiež biele. Od modrého pása okolo krku vybieha čiernomodrý klin ku spodku zobáka. Chrbát je žltozelený s nádychom do modra a smerom ku chvostu s nádychom do žlta. Na krídle majú žltobiely priečny pás. Brucho a hruď sú svetložlté. Letky a chvostové perá sú tmavohnedé so sivým nádychom, okraje letiek majú svietivo belasý nádych. Samica je podobná, len menej žiarivo belasá. Mláďatá majú hnedozelený vrchy hlavy, celkovo sú so žltým nádychom. Zobák a nohy sú tmavosivé. Sýkorka belasá je rozšírená na celom území Slovenska od nížin do 1 500 m n. m.. Nesťahuje sa, v nižších polochách (do 300 m n. m.) sú dospelé vtáky celý rok v hniezdnom teritóriu, vo vyšších polohách robia menšie potulky za potravou. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 700 000 – 1 400 000, zimujúcich jedincov 1 500 000 – 3 000 000.
Sýkorka belasá obľubuje listnaté lesy od lužných lesov po horské bukové lesy 1200 – 1 400 m n. m.. V lužných lesoch riek Dunaj a Morava dosahuje maximálnu hustotu 7 párov/10 ha, v horských zmiešaných lesoch len 2,3 páru/10 ha.
Sýkorka belasá hniezdi v dutinách stromov 2-krát do roka. Do hniezda z machu znáša samička 10 - 12 bielych vajíčok s červenohnedými škvrnami, na ktorých sedí sama 13 - 15 dní. Výchova na hniezde trvá 17 - 18 dní.
Živí sa hmyzom, bobuľami a semenami.
Sýkorka belasá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 140 €.
latin: Cyanistes caeruleus)
