Včela medonosná (Apis mellifera) je druh z nadčeľade včely (Apoidea), čeľade včelovité (Apidae).
Žije v početných spoločenstvách - včelstvách. Včelstvo je zo sociologického hľadiska rodina tvorená matkou a jej potomkami - robotnicami a trúdmi. Robotnice zbierajú peľ a nektár kvetov, z ktorého neskôr vzniká med. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, je odkázaná na pomoc svojich družiek.
Včela medonosná je blanokrídly hmyz. Niektoré včely žijú samotársky, ale včely, ktoré sa vyskytujú v našich krajoch, vytvárajú spoločenstvá zvané včelstvá. Pojmom včelstvo rozumieme spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku nazývanú aj kráľovnou, v lete asi 40 000 až 60 000 robotníc a v období rozmnožovania niekoľko stoviek až tisíc trúdov. Jedno spoločenstvo obsahuje asi 40 000 až 70 000 jedincov. Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavy, hrude9 a bruška. Včely majú lízavé ústne ústroje, ktorými lížu nektár. Majú dva páry blanitých krídel a tri páry nôh. Na nohách majú peľový košík, do ktorého zbierajú peľ. Vonkajšia kostra včely je z chitínu a je pokrytá chĺpkami.
Včela medonosná je pôvodom z Afriky.
Včely produkujú rôzne biologicky vysoko hodnotné produkty, ako je med, včelí jed (apitoxín), propolis a vosk. Včelí med pomáha najmä pri liečení porúch trávenia, dýchania a krvného obehu a bežne sa používa ako sladidlo do čaju namiesto rafinovaného cukru. Včelie bodnutia majú aj priaznivé účinky. Najmä pri reumatických ochoreniach pôsobí včelí jed liečivo a utišujúco. Propolis má veľmi silné antibakteriálne a antiseptické účinky, spôsobuje znecitlivenie a rýchle hojenie rán a je používaný v zubnom lekárstve. Peľ sa používa na výrobu liekov a kozmetických prípravkov. Vosk sa využíva v autokozmetike. Kedysi sa včelí vosk používal namiesto parafínu na výrobu sviečok. Každá robotnica má krátky život, ale plní viacero funkcií. Prvé tri dni po vyliahnutí čistí plásty a chystá ich na kladenie vajíčok. Potom sa asi desať dní stará o larvy, ktoré kŕmi výlučkom z hltanových žliaz. Medzitým sa jej tvoria voskové žľazy a robotnica začne stavať a opravovať plásty. Odoberá i peľ a nektár, ktoré ďalej spracúva. Po dvanástom dni vylieta sama z úľa a zbiera nektár, peľ, vodu a medovicu – všetky látky prepotrebné pre život včiel.
Včely si podávajú správy o hojnosti potravy, aj o smere a vzdialenosti od úľa. Robotnice, ktoré sa vracajú zvonku do úľa, tancujú dorozumievací tanec a podľa tvaru kriviek, ktoré pri ňom opisujú, podľa ich veľkosti a smeru sa ostatné včely dozvedia potrebné údaje. Orientačným bodom je slnko, a to aj vtedy, ak je za mrakom.
(latin: Apis mellifera)
