Myšiak hôrny (iné názvy: myšiak lesný, myšiak obyčajný; lat. Buteo buteo) je dravý vták z čeľade jastrabovitých(Accipitridae). Má strednú veľkosť. Je to najpočetnejší dravec v Európe aj na Slovensku. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov myšiak hôrny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná. Dorastá do veľkosti 50 až 57 cm, v rozpätí krídel meria 113 – 130 cm a váži 775 – 975 g. Má kompaktnú postavu, dlhé široké krídla s čiernymi koncami letiek, v lete široko roztvorený, krátky, zaokrúhlený chvost s tmavým pruhovaním a s tmavou páskou na konci, žlté neoperené končatiny a žltý, na konci čierno sfarbený zobák. Myšiak hôrny má zo všetkých vtáčích druhov jedno z najpremenlivejších sfarbení operenia, ktoré sa môže pohybovať od čisto bielej až po takmer čiernu. Všeobecne pritom platí, že zvrchu je vták sfarbený jednoliato, zatiaľ čo spodok tela máva svetlejší a aspoň čiastočne pruhovaný. Pohlavia sú sfarbené rovnako.
V Strednej Európe hrozí zámena s veľmi podobným, ale vzácnejším myšiakom severským (Buteo lagopus), ktorý má svetlý chvost a izolovanou tmavou škvrnou v ohybe spodku krídla, a s včelárom lesným (Pernis apivorus), ktorý má na rozdiel od myšiak hôrneho žlté oči a užšie krídla.
Ozýva sa najčastejšie mňaukavým, ďaleko počuteľným „vijé“, ktoré často napodobňuje sojka škriekavá (Garrulus glandarius). Mláďatá o potravu už od prvého dňa žobrajú pretiahnutým „piiij piiij“, ktoré sa s pribúdajúcim vekom stáva hlbším a hlasitejším. Hniezdi v takmer celej Európe s výnimkou Islandu, časti Írska a Škandinávskeho polostrova, východne zasahuje v podobe širokého pruhu cez Strednú Áziuaž po Japonsko. Zatiaľ čo v Európe sú populácie predovšetkým stále (s výnimkou tých severských), ázijskí jedinci na zimu väčšinou migrujú na juh a juhovýchod kontinentu. V Európe je myšiak hôrny s takmer 1 miliónom hniezdiacich párov najhojnejším dravcom vôbec.
Na území Slovenska bolo hniezdenie dokázané alebo pravdepodobné na 97,2 % mapovacích kvadrátov, zimovanie bolo preukázané na 95,10 % mapovacích kvadrátov. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 5 000 - 7 000, zimujúcich jedincov 13 000 - 25 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Na Slovensku je myšiak stály až prelietavý vták.Počas obdobia hniezdenia sú myšiaky teritoriálne, mimo tohto obdobia, hlavne v oblastiach s nadbytkom potravy, však často tvoria menšie voľné skupiny. Tie možno zaznamenať aj počas sťahovania. Je známy vďaka svojim zásnubným letom, pri ktorých kruhovo plachtí, voľne padá a opäť stúpa. Štruktúra potravy môže byť podľa miestnych podmienok, aj vzhľadom k premenlivému životnému priestoru myšiaka, silno variabilná.
Jeho potrava je tvorená hlavne malými cicavcami, v Strednej Európe ide predovšetkým o hraboša poľného (Microtus arvalis). Požiera aj vtákov, väčšinou mladé jedince, plazy (jašterice, hady), červy, obojživelníky (najmä žaby) a ryby, konkrétne mŕtve alebo umierajúce jedince. Často vyhľadáva i autami zrazené zvieratá, čím sa sám vystavuje nebezpečiu kolízie s vozidlami.
Pohlavne dospieva v 2. alebo 3. roku života. Páry sú monogamné a často spolu vydržia po celý život. Rozmerné hniezdo z vetví buduje spravidla vysoko v korune stromu. Prvé vajce samice začínajú v Strednej Európe klásť už v marci, väčšinou však až v polovici apríla. V jednej znáške bývajú zvyčajne 2 až 3, niekedy aj 1 alebo 4 biele, červeno-hnedo škvrnité, priemerne 56 x 45 mm veľké vajcia vážiace asi 60 g. Sú kladené v intervale 2 až 3 dní a na ich 33 – 35 dennej inkubácii sa zúčastňujú obidvaja rodičia. Mláďatá hniezdo opustia po 42 – 49 dňoch, ale stále sa nachádzajú v jeho blízkosti a ešte ďalších 6 – 10 týždňov sú rodičmi kŕmené. Potom hniezdne teritórium opustia a usadia sa zvyčajne niekoľko kilometrov od jeho hraníc. Napriek tomu však boli zaznamenané aj prípady, keď sa mláďa uchýlilo od hniezda vo vzdialenosti celých 200 km.
(latin: buteo buteo)
