Brhlík obyčajný (iné názvy: brhlík lesný, brhlík európsky; lat. Sitta europaea) je spevavý vták z čeľade brhlíkovitých(Sittidae). Obýva listnaté a zmiešané lesy Palearktídy. Je stály, žije na celom území Slovenska od nížín po hornú hranicu výskytu buka. Brhlík obyčajný je drobný vták (váži 20 – 26,5 g). Je síce veľký ako vrabec, ale má väčšiu hlavu a krátky chvost. Má výrazný šidlovitý zobák, ktorý používa na vyhľadávanie hmyzu pod kôrou stromu. Po kmeňoch stromov lezie často hlavou dole. Na šplhanie má dokonale prispôsobené krátke a silné nohy. Má pomerne nezameniteľné sfarbenie so sivomodrým chrbtom, žltohnedým bruškom a čiernym pásikom cez oko. Vrch hlavy a tela je sivomodrý (u mláďat s belasými čiarkami), letky sú tmavé. Čierny pruh, ktorý ide cez oko až k tylu, býva u samíc trocha užší, u mláďat skôr hnedý. Brada a hrdlo sú belasé, príušie a ostatná spodina žemľová, boky a spodné chvostové krovky červenkasté, u samca veľmi tmavé. Lieta rýchlo a obratne v plochých vlnkách. Brhlík lesný je rozšírený vo veľkej časti Eurázie (takzvané palearktické rozšírenie), obmedzený je najmä prítomnosťou lesných biotopov. Je známych 20 poddruhov, z toho v Európe žijú tri. Na Slovensku žije brhlík lesný stredoeurópsky (Sitta europaea caesia). Brhlíky sa zdržiavajú najmä v listnatých a zmiešaných lesoch so starými stromami, na severe rozšírenia aj v lesoch čisto ihličnatých. Vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytuje vzácnejšie, maximálne po hornú hranicu rozšírenia buka. Bežne sa vyskytujú v záhradách a mestských parkoch.
Brhlík hniezdi v hniezdnych dutinách, najčastejšie vydlabaných nejakým ďatľovitým vtákom (nepohrdne ani búdkou), najčastejšie na starých duboch. Ak je vletový otvor príliš veľký, čiastočne ho zamuruje hlinou, aby dovnútra nemohol vojsť nikto väčší. Dutinu vystiela najmä kúskami borovicovej alebo brezovej kôry. Kladie najčastejšie 5 – 8 vajec, na ktorých sedí zhruba 14 dní. Keď po ďalších 22 – 25 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo, už vedia dobre lietať.
Živočíšnu potravu vyhľadávajú v medzerách v kôre, alebo tesne pod kôrou. Živia sa hlavne hmyzom a pavúkmi. Z hmyzu najviac chrobákmi – v augusteblanokrídlovcami, v Európe minimálne 29 druhmi hmyzu a 55 druhmi plodov. V zime sa živia hlavne semenami, často navštevujú kŕmidlá spolu so sýkorkami, na rozdiel od nich však zvládnu aj lieskové oriešky. Navyše si aktívne pripravujú zásoby na zimu, ktoré potom postupne vyhľadávajú.
(latin: Sitta europaea)
