Žltochvost domový alebo žltochvost domáci (lat. Phoenicurus ochruros) je druh z čeľade muchárovité. Obýva južnú časť Palearktídy a obsadzovanie ľudských sídiel mu umožnilo rozšíriť sa za posledných 150 rokov viac na sever. Hniezdi na celom Slovensku. Je veľký ako žltochvost hôrny, meria 14 cm a váži 14 - 21 g.
Samec aj samica majú hrdzavý chvost aj kostrč. Samec má čiernu hlavu a hruď, chrbát tmavosivý. Vrch hlavy, krk aj lopatky má modrastosivé. Na krídlach má svetlé škvrny. Na jeseň vybledne a svetlé škvrny na krídlach sa strácajú, ako aj modrastosivá farba. Spodnú časť tela má sivú. Samica a mláďatá majú hnedý nádych. Mláďatá majú na chrbte a na bruchu hrdzavé okraje pierok.
Hniezdi na celom území Slovenska od nížin po vysoké hory, až v skalách nad hranicou lesa (napríklad Roháče 1 562 m n. m.). Je sťahovavý a zriedkavo prezimuje. Zo zimovísk sa vracia v marci a odlieta od septembrado novembra.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 200 000, zimujúcich jedincov 20 - 100.
Súvislým lesom sa vyhýba, obýva skalnaté biotopy rôzneho druhu alebo ľudské rôzne stavby ako hrady, múry, domy, maštale i chaty.
Hniezdo si stavia v dutinách a polodutinách skál alebo ľudských stavieb, niekedy pod koreňmi kosodreviny alebo v polodutinách stromov. Hniezdo je z vonkajšej strany z rastlinného materiálu a vo vnútri vystlané srsťou a perím. Stavia ho iba samička a znesie 5 - 6 bielych vajíčok na ktorých sedí iba ona sama 13 dní. Kŕmenie a výchova mláďat trvá 14 - 16 dní. Hniezdia dva krát za rok, v apríli, máji a potom v júni, júli.
Živia sa hmyzom, jeho larvami a kuklami. Na jeseň aj plodmi bazy a malinami.
(latin: phoenicurus ochruros)
