Krkavec čierny (lat. Corvus corax) je zriedkavý druh z čeľade krkavcovité. Je to najväčší druh z krkavcovitých i zo spevavcov. Je rozšírený po celej severnej pologuli a uznávaný vo viacerých kultúrach. Na Slovensku bol dokázaný alebo predpokladaný ako hniezdič v 80,20 % mapovacích kvadrátov. Obýva najmä stredné Slovensko, východné Slovensko a Borskú nížinu. V zimnom období bol zistený v 82,50 % mapovacích kvadrátov. Krkavec čierny dorastá do veľkosti 58 – 69 centimetrov a hmotnosti od 0,9 do 1,5 kg. Je to veľký čierny vták s mohutným vysokým zobákom, na rozdiel od podstatne menšieho havrana čierneho má operený koreň zobáku. Jeho šat je čierny s kovovým leskom, na hrdle mu charakteristicky odstáva perie. Jeho krídla sú dlhé a aj na konci široké, prstovito zakončené ako u niektorých dravcov. V rozpätí krídel dosahuje okolo 1 metra. Krkavec má klinovitý chvost, ktorý ho v lete odlišuje od havrana čierneho a vrany čiernej. Let krkavca je pokojný s voľnými rázmi krídel, niekedy kĺže zvoľna vzduchom. Vie dobre plachtiť. Za potravou sa ochotne znáša aj na zem, ale zostáva ostražitý. Krkavec čierny je známy svojou opatrnosťou, nedôverčivosťou a inteligenciou. Charakteristické je jeho hrdelné volanie „krok“. Dokáže napodobňovať rôzne zvuky, aj ľudský hlas.Vzhľadom k svojej veľkosti a obranným schopnostiam, má Krkavec čierny málo predátorov. Avšak ich vajcia sú potravou pre sovy, kuny, alebo orly.
Krkavec čierny je holarktický druh, obýva takmer celú severnú pologuľu. Je veľmi prispôsobivý. Jeho domovom je takmer celá Európa, Ázia a Severná Afrika. Zo všetkých druhov, patriacich do čeľade krkavcovité, je práve Krkavec čierny najviac rozšírený. Obýva lesnaté oblasti hornatiny a vrchovín, nevyhýba sa ani lesnatým oblastiam nížin, tundrám a púštiam. Obýva aj oceánske pobrežia. Žije napr. v horúcich oblastiach Death Valley ale ja v chladných horských oblastiach Tibetskej náhornej plošiny.
V stredoveku bol na území Čiech a Moravy hojne hniezdiacim vtákom. Kvôli prenasledovanie a zmenám v hospodárení krkavcov značne ubudlo. Z Čiech a Moravy na dlho vymizol. Až v roku 1968 znovu zahniezdili v hukvaldské zvernici v okienku zrúcaniny hradu, zrejme v tom istom roku hniezdil aj Jeseníkoch. Časom sa rozšíril späť do Čiech. Jeho rozšírenie je niekedy dávané do súvislosti s trvalým výskytom veľkých šeliem, na ktorých zvyškoch koristi sa krkavce živia.
Jeho stav na území Slovensku začiatkom 2. svetovej vojny bol nízky. V období rokov 1945 – 1970 sa rozšíril smerom z východu. Na Slovensku je to relatívne stály druh, sťahuje sa tu aj zo severnejších území. Na území Slovenska hniezdi 2 až 4 tisíc párov (zimuje 4 až 8 tisíc). V Európe žije 450 až 970 tisíc párov s malým populačným nárastov.
Je väčšinou stálym druhom (sťahuje sa z vyšších zemepisných výšok). Mimo hniezdneho obdobia sa potuluje v okolí hniezda. Žije osamotene v trvalých pároch po mnoho rokov. Na hniezdiská sa vracia okolo februára až marca, kedy začína so stavbou alebo opravou starého hniezda, ktoré si stavia na vysokých stromoch a na nedostupných skalách. Vytvárajú páry s trvalým zväzkom. Svoje hniezdo používa po niekoľko rokov, takže za niekoľko rokov môže byť nápadné svojimi rozmermi. Stavbu a úpravy vykonáva samica, zatiaľ čo samec prináša stavebný materiál – vetvičky, trávu, mach. Do hniezda znáša 5 až 6 modrozelených čierno-hnedo, sivo-hnedo a sivo škvrnitých vajec, ktoré zahrieva samica. Samica sedí väčšinou sama, doba sedenia je 20 až 21 dní. Kŕmia obaja rodičia.
Na potravu nie nijako špecializovaný, dokáže sa do značnej miery prispôsobiť ponuke okolitého prostredia. Ako všežravec sa živí lovom drobných stavovcov (hlavne hlodavcov, zajacov a vtákov), vajíčkami vtákov, rôznymi semenami, ako aj zdochlinami alebo odpadkami na skládkach. Niekedy kradne potravu ostatným predátorom.
Hlavným druhom potravy krkavca ako predátora sú malé hlodavce (predovšetkým hraboše, v tundre aj lumíky). Na sopečných ostrovoch Stredozemného mora sú významnou zložkou potravy potkany. Ako zdochlinožravec bol krkavec pozorovaný v Arktíde, najčastejšie na mŕtvolách sobov a zajacov. Ak nedokáže potravu zožrať naraz, môže si ju zahrabať na neskôr.
Výskum potravy krkavcov na Slovensku ukázal, že sa horské populácie živia predovšetkým hrabošmi poľnými, zatiaľ čo u nížinných populáciách je zloženie potravy oveľa pestrejšie. Krkavce lovili až do vzdialenosti 10 km od hniezda. Na Kanárskych ostrovoch sa živia na jar stavovcami, v lete rôznymi bezstavovcami a na jeseň a v zime prevažne rastlinnou potravou. Krkavce sú často v dobe hniezdenia rozptýlené po svojom areáli, zatiaľ čo v mimo hniezdneho obdobia sa sústredia pri iných zdrojoch, často ľudského pôvodu.
Má málo predátorov. Medzi predátorov jeho vajec patria sovy, kuny a ostatné krkavce. Mláďatá lovia orol skalný a výr bielobradý.
Krkavec (čierny) má svoje miesto vo viacerých legendách a kultúre. Podľa Anglosasov sa kráľ Artuš po smrti premenil na krkavca. Objavil sa aj vo viacerých literárnych dielach. Edgar Allan Poe napísal známu báseň Havran (vecne správny preklad by mal byť Krkavec (čierny), ktorá opisuje mysterióznu polnočnú návštevu krkavca u psychicky zmučeného muža, ktorý stratil svoju lásku. Krkavec (čierny) sa nachádza aj v znaku ostrova Man.
(latin: Corvus corax)
