Hrdlička záhradná alebo hrdlička bronzová (lat. Streptopelia decaocto) je vták z čeľade holubovitých. Od roku 1936, keď prenikla aj na Slovensko, už hniezdi a zimuje na celom území s výnimkou horských oblastí nad 900 m n. m. a súvislých lesných porastov.Hrdlička záhradná zastupuje u nás spolu s hrdličkou poľnou, holubom hrivnákom a holubom plúžikom tvoria podrad holubov (Columbae). Sú to vtáky strednej veľkosti a veľmi dobre lietajú. Majú mäkké ozobie (bazálnu časť vrchnej čeľuste nad nosovými otvormi) a veľký hrvoľ, na bokoch zhrubnutý, žľaznatý. Jeho výlučkom, tzv. hrvoľovým alebo holubím mliekom kŕmia v prvom týždni svoje mláďaťa, ktorých nebýva viac ako dve. Neskôr im dávajú pevnú potravu zmäkčenú v hrvoli rodičov. Holuby sú sfarbené sivomodro, o niečo menšie hrdličky sú hnedasté. Hrdlička záhradná, ktorej pôvodnou vlasťou bola severná Afrika, západná Ázia až po Indiu, sa v Európe objavila ako hniezdič až po roku 1900. Hrdlička záhradná hniezdi v 87,4 % mapovacích kvadrátov. V zime sa hrdličky často spájajú do veľkých kŕdľov (až 400 jedincov) pri vhodných potravných zdrojoch. Zimovanie bolo preukázané v 81,4 % mapovacích kvadrátov. Hrdlička záhradná žije v ľudských sídliskách a na ich okrajoch, v záhradách, sadoch, parkoch, cintorínoch a živí sa na dvoroch pri hydine a holuboch, na nádvoriach poľnohospodárskych podnikov, pri miešiarňach krmív, mlynoch, stohoch a pod. Za potravou zalietava aj na polia, a to na siatiny aj do lánov dozrievajúcich plodín, na strniská a pod. Dozrievajúce obilie zbiera najmä tam, kde je poľahnuté. Obľubuje hrach, kukuricu, konope, slnečnicu a pod. Vysiate semená zbiera nielen na poliach, ale aj v záhradách a okrem toho môže škodiť prenášaním niektorých chorôb na hydinu. V lesoch sa nezdržiava.
Hrdlička záhradná
