Líška sa príliš nelíši od pôvodných psov, vlkov, šakalov a ich príbuzných a od psov domácich stavbou svojho chrupu, zato sa však odlišuje pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom a mierne prehĺbeným výstupkom čelnej kosti. Jej dĺžka je 1,3 metra, z čoho 40 centimetrov pripadá na chvost, výška v záhlaví je naproti tomu len 35 cm, nanajvýš 38 centimetrov, váha 7 až 10 kilogramov. Hlava je široká, čelo ploché, papuľa, ktorá sa náhle zužuje, dlhá a tenká, oči sú šikmé a uši, ktoré sú pri koreni širšie a navrchu zašpicatené, sú vzpriamené. Telo sa zdá tučné pre dosť hustú srsť, ale v skutočnosti je veľmi štíhle, pritom však veľmi svalnaté a schopné najrozmanitejších pohybov. Nohy sú tenké a krátke, chvost dlhý a huňatý, kožušina veľmi hustá, bohatá a mäkká. Sfarbenie je plavo šedastočervené, čo sa úplne zhoduje s farbou pôdy. Hodí sa práve tak pre les listnatý, ako ihličnatý, pre les nízky alebo vysoký a rovnako pre pastviny ako polia a skaliská alebo kamenistú pôdu. Opatrne sa blížiacu líšku nemožno ani spozorovať, práve preto, že celé jej okolie je podobne sfarbené ako ona, takže s ním splýva.
Hlavnou potravou líšky v každom ročnom období sú menšie cicavce, hlavne rod hraboš. Tento poznatok prináša rozbor 300 žalúdkov. Okrem hrabošov to boli len krt obyčajný, chrček poľný a syseľ pasienkový. Hlavný podiel drobných cicavcov potvrdzujú aj ďalšie rozbory žalúdkov líšok, kde z celkovej hmotnosti prijatej potravy tvorili malé druhy cicavcov 42,2 až 74,4 %. Vtáky sú ďalšou významnou zložkou potravy, spomínané rozbory žalúdkov uvádzajú 10 až 30,9 %. Ostatné druhy stavovcov (obojživelníky, plazy a ryby) tvoria len malý podiel od 0,8 až 2,1 %.
Rastliny a ich plody tvoria dôležitú súčasť ich jedálneho lístka. Rozbory preukázali 9.1 až 18,7 %.
Líšky sa živia v malej miere aj bezstavovcami. V rozboroch žalúdkov boli zastúpené takto: hmyz od 1,6 až 7 %, mäkkýše a dážďovky od 0,5 po 2,9 %.
(latin: vulpes vulpes)
