Alebo roháč obyčajný, žije najmä v dubových a zmiešaných lesoch na juhu a východe Slovenska. Trávi odumierajúce drevo a urýchľuje tak kolobeh organických látok v prírode. Je to najväčší chrobák na Slovensku, dosahuje veľkosť až 80 mm . Na území Slovenska je rozšírený v listnatých lesoch (najmä dubových) južnej a východnej časti. Dospelé jedince sa objavujú od konca mája do začiatku augusta a sú najviac aktívne vo večerných hodinách. Samičky roháča kladú svoje vajíčka do rozkladajúceho sa dreva. Larvy, ktoré majú tvar podobný písmenu C, sú slepé a živia sa rozkladajúcim sa drevom pňov, starých stromov a kríkov, v hnijúcich drevených plotoch a v kompostových hromadách. Larvy majú mäkké, krémovo sfarbené priesvitné telo so šiestimi oranžovo zafarbenými nohami a oranžovou hlavou, na ktorej sa vynímajú ostré, hnedo sfarbené hryzadlá.
Na svojich nohách majú larvy kefky, ktoré používajú na komunikáciu (tzv. striduláciu) s ostatnými larvami rovnakého druhu. Larva prechádza niekoľkými fázami vývoja a po 3 až 5 (8) rokoch sa zakukľuje. Entomológ Charlie Morgan koncom 70. rokov objavil, že kukla roháča žije asi tri mesiace v pôde a v lete sa vyliahne dospelý chrobák, ktorý sa odlieta páriť s jedincom opačného pohlavia. Dospelé chrobáky žijú len niekoľko týždňov a živia sa nektárom a šťavou stromov a rastlín. Lietajú počas súmraku a ich pomalý let je sprevádzaný charakteristickým hlboko bzučivým zvukom. Samce lietajú oveľa častejšie ako samice.
Prirodzenými nepriateľmi roháčov sú straky, jazvece, líšky, ježkovia, mačky a hlavne ďatle.
Lucanus cervus
