Ďateľ malý (iné názvy: staršie zriedkavo: ďateľ strakatý malý [podľa staršieho pravopisu sa písalo ďatel..., t.j. s tvrdým l, porov. napr. PSP 1940]; v Bernolákovom slovníku: datelíček; lat. Dryobates minor, Dendrocopos minor, Dendrocopus minor, Picoides minor, Picus minor) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva celú palearktídu, na Slovensku je stály, v zimnom období sa pridáva ku potulujúcim sa kŕdľom sýkoriek, brhlíkov a kôrovníkov. Hniezdenie alebo pravdepodobné hniezdenie bolo doložené v 80,40 % mapovacích kvadrátov, zimovanie v 82,30 % mapovacích kvadrátov.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ malý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný nejasný trend, podľa krátkodobého trendu za roky 2000 – 2012 je považovaný za stabilný. Lokálne jeho stavy klesajú kvôli stratám biotopov, zanikajú staré sady a ťaží sa sprievodná pobrežná stromová vegetácia pri potokoch a riekach. To je dôvod, prečo je trend jeho populácií hodnotený ako klesajúci.
Je to vták veľký ako vrabec domový, meria 14 - 15 cm, s rozpätím krídel 25 - 27 cm a váži 17 - 25 g. Oproti ďatľovi veľkému a prostrednému mu chýbajú biele ramenné škvrny. Na chrbáte je kontrastne priečne čiernobielo pruhovaný, spodná strana tela je biela. Samec má na rozdiel od samice červené temeno, mláďatá sú zospodu tela do hneda. Západná časť Palearktickej oblasti (západná Eurásia vrátane severnej Afriky a Prednej Ázie), Východná časť Palearktickej oblasti (východná Eurázia vrátane Japonska a severnej Číny), Orientálna oblasť (južná Ázia). Ďateľ malý sa vyskytuje takmer na celom území Slovenska, najmä v listnatých lesoch od nížinných oblastí až do podhorí 600 - 800 m n. m.. Ďateľ malý je stály vták.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 2 000 - 4 000, zimujúcich jedincov 4 000 - 9 000. Ekosozologický status v roku 1995 I - nezaradený. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý. Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.
Hniezdi v starých listnatých lesoch rôzneho druhu s množstvom mŕtveho dreva. Okrem toho aj v sadoch, ovocných záhradách, parkoch i cintorínoch.
Ďateľ malý hniezdi v listnatých lesoch v rovinách i pahorkatinách, v otvorenej krajine so skupinami stromov a lesíkmi, v alejách a ovocných sadoch. Hniezdi v apríli až máji raz ročne. Hniezdnu dutinu si tesá sám, obaja partneri pracujú približne 2 týždne, samecpracuje intenzívnejšie. Hniezdne dutiny majú vchod najnižšie 1 - 2, najčastejšie 5 - 8, nezriedka aj viac ako 20 m. Vletový otvor je okrúhly, vyše 3 cm, priemerne 34 mm. Hĺbka dutiny je 12 - 18 cm, šírka 10 cm. Samica znáša 5 až 6 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 11 - 14 dní. V noci sedí s mláďatami samec. Mláďatá kŕmia na hniezde tiež obaja rodičia ďalších 20 dní a po vylietnutí ich ešte 10 dní prikrmujú.
Živia sa hmyzom a jeho larvami, menej mravcami. Potravu hľadajú na kôre stromov. V zime aj semenami.
Ďateľ malý patrí medzi zákonom chránené živočíchy so spoločenskou hodnotou 663,87 € (vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.). V lesoch kde sa vyskytuje treba šetriť staré stromy s hniezdnymi dutinami, nechať najmä dostatok mŕtvych a odumierajúcich stromov v lesných porastoch.
(latin: Dendrocopos minor)
