Galérie

wild nature gallery

Back

streda, 24. júl 2019

Bocian čierny

Bocian čierny je brodivec z čeľade bocianovitých. Obýva palearktickú a etiópsku oblasť. V Európe sa neustále rozširuje smerom na západ. Na Slovensku bolo dokázané hniezdenie na 45,90 % mapovacích kvadrátov. Ako napovedá jeho názov, dospelé vtáky majú čierne perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom, okrem brucha a trojuholníkov na spodnej časti krídel, ktoré sú biele. Zobák, okolie oka a nohy sú červené. Mladé vtáky sú skôr čiernohnedé, kovový lesk chýba a zobák a nohy majú hnedozelené. Farba nôh a zobáka sa u mladých jedincov neskôr mení na svetlo červenú. Lieta podobne ako bocian biely s krkom natiahnutým dopredu. Často ho môžeme vidieť ako plachtí vysoko na oblohe. Oproti bocianovi bielemu má širší hlasový repertoár. Okrem klepotu zobákom používa rôzne hlasové prejavy, tiché volania a spevy.
Počas svadobných synchrónych letov a pri prílete na hniezdo vydáva veľmi hlasné a melodické flautovité fliie-höö rôznych variácií. Z väčšej vzdialenosti pripomína hlas včelára lesného. Pri agresívnom správaní sa tento hlas zmení, je hlasnejší, ostrejší a viac syčavý. Okrem toho majú veľkú škálu rôznych kontaktných hlasov. Klepot zobákom je prejav stresu alebo vzrušenia. Možno ho počuť pred párením a pri agresívnych situáciach.
Mláďatá žobrú hlasmi pripomínajúcimi kačice. Ak sa staršie mláďatá cítia byť ohrozené, dokážu vydávať hlboké uuuaaa.
Na Slovensku obýva všetky typy lesov od lužných, cez nížinné, podhorské a horské lesy s dostatkom zrážok a sieťou potokov, alebo riečok. Na hniezdenie si vyberá najmä staršie porasty s mohutnými stromami. Potrebuje vhodný letový koridor na prílet na hniezdo. Potravu si hľadá pri rôznych typoch vôd a na vlhkých lúkach.
Potrava Bociana čierneho je čisto živočíšna a živí sa najmä rybami a obojživelníkmi, v menšej miere aj vodným hmyzom. Potravu loví v mokradiach, jazierkach, riekach a potokoch v okolí hniezdisk. Podľa pozorovaní na Slovensku môže za potravou zalietať až 5 kilometrov od hniezda.
Stavia si veľké hniezda z konárov na mohutných stromoch (na Slovensku sú to najmä smrek, borovica, dub, buk) alebo skalách v lese alebo útesoch nad riekou. Hniezdo na strome býva umiestnené blízko kmeňa a bociany ho používajú niekoľko rokov. Po prílete na jar ho opravia, vystelú machom, spária sa a samica znesie 1 až 6 vajíčok, z ktorých sa koncom mája začiatkom júna vyliahnu mláďatá. Do konca júla mláďatá vyrastú na naučia sa lietať. Spočiatku sa ešte môžu vracať na noc na hniezdo, ale zvyčajne sa už v polovici augusta spolu s rodičmi vydajú na zimoviská.
Celková populácia bociana čierneho na svete sa odhaduje na 32 000 – 44 000 jedincov (Wetlands International 2002). Globálny Trend vývoja populácie je neznámy, ale nepredpokladá sa, že by výrazne klesal.
V Európe sa odhaduje početnosť hniezdiacich párov na 7 800 – 12 000. Celkový trend populácie v Európe bol v období rokov 1990 – 2000 stabilný (BirdLife International 2004).
Na Slovensku sa odhaduje početnosť bocianov čiernych na 400 – 600 hniezdnych párov.V polovici augusta sa bociany čierne s odrastenými mláďatami začnú pripravovať na odlet na zimoviská do Afriky. Vtedy je možné vidieť na lúkách okolo riek zhromažďujúce sa, alebo migrujúce kŕdle bocianov čiernych v počte až okolo 30 jedincov.
Bocian čierny, tak ako jeho príbuzný, využíva pri lete na dlhé trate a pri migrácii teplé vzdušné prúdy, ktoré vznikajú ohrevom vzduchu nad pevninami. Bociany sa nechajú vyniesť stúpavými vzdušnými prúdmi do výšky a potom plachtia ako vetrone. Keď klesnú, opäť vyhľadajú stúpajúce prúdenie a tak sa to opakuje až kým nepriletia k cieľu cesty. Preto bociany migrujú len nad pevninou a nad morom preletia len krátke úseky.

 

(latin: Ciconia nigra)

streda, 24. júl 2019
created by: Marek Sarvas - výroba stránok