Mravec hôrny

Mravec hôrny (lat. Formica rufa) patrí do čeľade mravcovité a medzi štíhlopáse blanokrídlovce. Tento bežný a rozšírený mravec si vytvára veľké kopcovité hniezda, ktoré pozná každý, kto trávil čas v európskych nížinných lesoch. Tento druh sa prirodzene vyskytuje v Európe a Malej Ázii, no dnes ho môžme nájsť aj v Severnej Amerike. Tento druh je schopný vystreknúť zo zadočku kyselinu mravčiu, túto schopnosť používa väčšinou na obranu. Kyselina mravčia bola prvýkrát extrahovaná v roku 1671 anglickým prírodovedcom John Rayom a to destilovaním veľkého počtu rozdrvených mravcov tohto druhu. Robotnice sú dvojfarebné, červené a tmavo hnedé až čierne. Na chrbte hlavy a promesonotumu majú čiernu škvrnu, ktorej veľkosť sa môže líšiť. Oči majú pokryté zopár mikroskopickými chĺpkami. Zvyšok tela až na záhlavie a nohy majú sporadicky pokrytý dlhými, vzpriamenými chĺpkami. Tento druh mravca je polymorfický, veľkosť robotníc sa pohybuje medzi 4,5 – 9 mm a kráľovnej medzi 12 – 15 mm. Primárna potrava F.rufa je sladký sekrét vošiek, ale lovia aj na bezstavovce, ako je hmyz a pavúky, ale vo veľkých množstvách konzumujú aj mŕtve rastliny či živočíchy. Tiež bolo pozorované kŕmenie sa živicou a inými rastlinnými tekutinami. Prispievajú aj k rozširovaniu rastlín ako sú paprade a iné rastliny, ktoré majú olejnaté semienka, ktorých pach ich priťahuje. Tento druh mravcov požiera len mastnú časť semienka, zvyšok vynášajú von z hniezda a odhadzujú. Trasy na ktorých hľadajú potravu, môžu byť až 100 metrov dlhé. Väčšie robotnice boli pozorované, zbierať potravu ďalej od hniezda. F. rufa sa bežne používa v lesníctve a často sa nasádza do oblasti ako forma ochrany proti škodcom.

(latin: Formica rufa)