Labuť hrbozobá

 Labuť veľká alebo labuť hrbozobá (lat. Cygnus olor) je druh z čeľade kačicovité. Nesúvisle sa vyskytuje v celej palearktíde. Na Slovensku hniezdi najmä v západnej časti krajiny, hniezdenie alebo pravdepodobné hniezdenie bolo zistené v 25,40 % mapovacích kvadrátov, zimovanie v 37,50 % mapovacích kvadrátov. Labuť veľká meria 145 – 160 cm a váži 8 – 13 kg.
Samec aj samica sú v dospelosti čisto biele s čiernymi nohami. Zobák je červený s čiernym koreňom a špičkou. Pri koreni zobáka majú čierny hrbolček. Krk držia v tvare oblúka. Mláďatá sú sivé s modrými nohami a so zobákom mäsovej farby. Chýba im čierny hrbolček na koreni zobáka.[5].
Labuť veľká sa ozýva rôznymi chrápavými a syčavými zvukmi. Letiacej labuti vydávajú krídla pískavý zvuk. Pravidelne hniezdi na západnom Slovensku. Rozšírila sa od západu začiatkom 80-tych rokov. Na západnom Slovensku už v roku 1982 bolo známych 15 úspešných hniezdení. Postupne sa šírila smerom na východ. Na východnom Slovensku začala hniezdiť divá forma až v roku 1994 na Senianskych rybníkoch(krotká v roku 1986 v Spišskej Novej Vsi v mestskom parku). Zimuje na nezamŕzajúcich vodách a vodných tokoch.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 – 400, zimujúcich jedincov 300 – 700.
Labuť veľká hniezdi najmä na stojatých vodách ako sú rybníky a štrkoviská. Zimuje na nezamŕzajúcich stojatých vodách a na vodných tokoch ako sú Morava, Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Hornád, Topľa, Laborec a Latorica.
V 3. až 4. roku života vytvárajú trvalé páry. Na vodných plochách stavajú od konca apríla a v máji veľké hniezda. Samec prináša materiál a samica stavia. Počas svadobných hier plávajú spolu s ohnutým krkom a nadvihnutými krídlami, samec ponára hlavu do vody a špliecha na seba vodu. Na 1 – 9 zelenkastých vajciach sedí iba samica. Samec stráži a keď sa samica vzdiali a zakryje vajcia páperím, samec si sadá na hniezdo. Nezohrieva však vajcia, lebo ich ani neodkryje. Inkubácia trvá 35 dní. Po vyliahnutí a obschnutí sa mláďatá pripoja k rodičom a plávajú s nimi. Večer sa vracajú na hniezdo a cez deň hľadajú úkryt pod krídlami a na chrbte samice.
Živia sa rastlinami, mladými výhonkami, ktoré trhajú pri dne pomocou dlhých krkov. Mláďatá zbierajú rastlinnú potravu z hladiny, dospelí jedinci (rodiča) sú s nimi a vytrhávajú rastliny z dna.

(latin: Cygnus olor)